Kontakt:

Anketa:

Napíšte nám:

Kultúra

Z Á H O R Č A N

Spevácka skupina Záhorčan bola znovu obnovená .

Mužsko – ženské zloženie ponúka 20 min. program ľudových piesní.
Spevácka skupina ponúka svoj program na spríjemnenie kultúrnych a spoločenských akcií pre obce a organizácie.

V prípade Vášho záujmu kontaktujte p. Miroslava Pandoščáka č.t. 6590486, alebo obecný úrad Záhor č.t. 6590210.


E-mail: ocu.zahor@lekosonline.sk


HURIKÁN

Už 40 rokov pôsobí na hudobnej scéne naša skupina Hurikán.
Viac informácií sa dozviete na oficiálnej webstránke skupiny: www.hurikanweb.estranky.cz.

 

SPOMIENKY NA DETSTVO,MLADOSŤ A MOJ RODNÝ ZÁHOR

V okreše Sobrance, z boku Užhoroda, stoji tam valalik, co še "Záhor" vola.

Tam me še zrodili,tam me vyrastali, tam me svojo perši lasky preživali.

Na tym Vyšnym koncu, tam me chyžu mali, tam me bezstarostne detstvo preživali.

Šče u ruskej škole, tam me še učili, ľem po štvarty ročnik v Záhore chodzili.

Do bežovskej školy, kec me nastupili, tam do áčky, béčky, šickych rozdelili.

Po dzeviaty ročnik v Bežovci chodzili, tam nas učitele v učeňu mučili.

V jari za cinterom, boblišky zbirali, choč buli od blata, ta nam smakovali.

Na letny prazdniny, ledvo me čekali, či maly, či veľky, v Uhu še kupali.

A kec prišla ješeň, struky še lupali, a u každym dvore, aj lekvar varili.

Krasny to aj buli u žime večare, kec me s macerami išli parac pere.

Furt me vystrajali, ale aj plakali, kec me u "Gerdeňu" iz bradala skakali.

A co bulo hriskokole tej Bundžali, hrale me tam forbal, z valala aj z Tani.

Dzeci z valala furt divadlo mali, kec na Ukrajine rachetle štriľali.

Pri šmykni jahoda, tak košata bula, kec me še bavili, za skryšu na bula.

S Jankom Balintovym? Jak šestra mu bula. Aj s Vladom, aj s Bejlom furt mi še bavila.

Do Hany Kuličky čez cinter behali, šče u "Kišerdeve" voni chyžu mali.

Ďurčička z "Tani", to furt po mne prišla, kec mi u nedzeľu do koscela išla.

A u "Alijovych"? Veru me raj mali. Šicky dzeci z konca, tam me še schadzali.

Fedorko pamätaš? Jak me lačni buli, kec našo macere na poľo chodzili.

Raz ši do nas prišla s Marienu Alijku, pamätaš še na to, peklam palačinku.

Palačinky pekla, chleba bars nebulo, šak me jich tak jedli, lem jich malo bulo.

A vy ľem patreli, co to ja stvarala, kec ja s palačinku tak podmetovala.

S Marienu Tomašku, kravy,kozy pašli, taročky aj šoušky po poľu zbirali.

Jej prekrasny dečky, do jich hačkovala, kec me kravy pašli, s tym čas zabivala.

Ku ruskej hranici me pochodovali, "padari nam značok", od rusa pytali.

Ščešlivy to buli, našo detske roky, každy dzeň za dničkom, viď Boh našo kroky.

Detske roky prešli, mladojsc me virali, kec me u valale subor zakladali.

V subore "Zahorčan", tam mi začinala, s Hanu Dohaňošku solo tancovala.

Už nas zochabila, už šla do nebička, s tamac na nas patri, jak jasna zornička.

Gita Kovačova, najstarša z nas bula, vona z Bakajsovu, zodpovedna bula.

A kec na Širave, raz me tancovali, až do Klekočova pešo še vybrali.

V tej prekrasnej cerkvi, me še pomodlili, na tym svatym hrunku, tam me še focili.

Obidve Semačky, Ruženka Fedorova, Jarmila Jenčička, Mariena Šimkova.

Hana Balogova, to furt pri mne stala, smutok a či radojsc, so mnou preživala.

Aj chlapcov šikovnych me mali v subore, Jožko Popčák s Janu, subor "Vánok" vedze.

Ročky ucekali, ja u Uhu voda, tak še pominula aj naša šleboda.

Každy išol rovno za svojim osudom, tak me opuščali "záhorsky" rodny dom.

Pajtašočky mojo, tak me še rozešli, jak keby me vedno v Záhore nerošli.

Tak me še rozešli, už še nezejdzeme, na tu svoju mladojsc, spominac budzeme.

Záhore, Záhore, moj rodny valale, kec na ce podumam, sliza mi vypadne.

Sliza mi vypadne, šerco me zaboli, jak nam toty mlady ročky uleceli.

Ročky uleceli, vlasy pošiveli, a tu našu mladojsc vitri odduvali.

Vitri odduvali, šnižkom zapadali, pajtašočky mojo, už me postareli.

Ja ľem sebe dumam, ž še raz zejdzeme, na zahorskym hrisku sebe zašpivame.

Zašpivame sebe na našej ulici, naj nam neše hlasy ku ruskej hranici.

Zašpivame sebe resko naokolo, by u tym "Záhore" furt bulo vešelo.

Monika s Marienku, i starosta obci, stretnutie rodakov, majce u pamäci.

Zname, že nit peňež, my šicko chapeme, ale pridze tot čas, že my še zejdzeme.

Vy mojo rodaci, co po širym švece, na svoj rodny Záhor, nikda nezabucce.

Nikda nezabucce, rad še tam vracajce, svoj rodny valalik, furt u myšli majce.

A choč by  mi prešla doliny i more, furt še do ce vracim, moj rodny "Záhore".

Terajši "Záhorčan", trimeme vam paľce, v starych tradicioch dalej pokračujce.

By Záhor prekvital, jak ruža šipova, zo šerca vam praje Mariena Paľová.

                                                                      rod. Korpa-Vyšná

 

 

 

Náš rodný valalik...

1.Náš rodný valalik na šumnej rovine tu sebe žijeme jak v jednej rodzine.

2. Za našim valalom hranica  še vleče kolo nej rika Uh pomaľučky ceče.

3.Na stredu valala kosceličok máme tu každú nedzeľu Bohu vďaky  vzdame.

4.Bohu vďaky vzdame aj u cerkvi našej by nás ochraňoval od choroby každej .

5.V tym našim Zahore dobre naživame a jeden druhomu sebe pomahame.

6.Náš súbor „ Zahorčan „ folklor utrimuje a tot naš valalik špivom oživuje.

7.Dajže Bože zdravia šickym Zahoraňom že by še cešili každomu dňu za dňom.

8.Calomu valaloj požehnaj ty Bože naj ho ľudska zloba nikda nepremôže.

9.Záhore,  Záhore náš rodný valale šak mi ce nedame ani za talare.

 

Mariena Paľová, rod. Korpa-Vyšná

 

Sklamaná láska.

1.Za našou dedinou krásne šíre  pole , stojí tam svätý kríž, pri ňom dva topole .Keď sa zvečerilo, tam sme sa schádzali , tam pod tým topoľom lásku sľubovali.

2.Ja som ťa ľúbila , taká šťastná bola keď v tvojom náručí som sa rozplývala. Ten tvoj nežný dotyk, ktorý ma opantal, keď si mi do uška krásne slová šepkal.

3.Krásne slová šepkal, ako ma miluješ, a že našou láskou nikdy nepohrdneš. Nikdy nepohrdneš, verný mi zostaneš , do konca života len so mnou zostarneš.

4.Tým falošným očiam predsa som verila, na nešťastný rozchod nikdy nemyslela. Našiel si si  inú , a mňa si zanechal našu vernú lásku naveky pošliapal.

5.Jeden krásny večer , povedal si „ Zbohom „ , naša veľká láska skončila rozchodom. Ťažké bolo pre mňa naše rozlúčenie. Keď si mi povedal .“ Anička ja už nie „ .

6.Láskou som trpela ako otrok v mukách pritom som len bola hračkou v tvojich rukách. Neverte mládencom , čo lásku sľubujú keď sa vás nasýtia , hľadajú si inú.

7.Šiel si svojou cestou do sveta šíreho a ja šťastie hľadať v náručí iného. Ešte si spomenieš , čo si to vykonal , keď si pod topoľou falošne sľuboval.

8.Kamarátky moje pozrite sa hore keď vám lásku sľúbi, buďte opatrne . Keď vám lásku sľúbi, nebuďte jak vo sne aby vás nesklamal , tak jak môj sklamal mne.

9.Tak sa skončil príbeh našej veľkej lásky, a ten môj najbližší v rukách inej krásky.  Za našou dedinou stojí tam svätý kríž a ty môj najmilší už ma viac nespatríš.

 

Mariena Paľová, rod. Korpa-Vyšná

 

 

Spomienka na svoj rodný valalik

Na svoj Rodný valal každý zaspomína , jak še ma sušeda  aj cala rodzina .

Šicko še zmenilo aj náš Rodný valal , človek co še minul ta by ho nespoznal.

Ľudze za robotu po švece  chodzili , by svojo rodziny dajak uživili.

Koniky aj vozy auta nahradzili, a chyže jak kaštyľ sebe postavili.

Valal še vynovil šicko obnovilo, staré co  tam bulo  davno pominulo.

Pridzem do valala šerco mi poskočí, zaspomínam sebe zaroša še očí.

Očí še zaroša , šak mi tu vyrosla, dražka za cinterom už dávno zarosla.

Tadzi me behali šance preskočili, tadzi po gergeňu s kravami chodzili.

S kravami chodzili pod sami hranice, co me še navili iz púpavy vence.

Iz púpavy vence a z šašu ložíčku, co ho teľo roslo pri čarnem potočku.

Pri čarnem potočku aj pri zadnej jame , šičko pominulo už lem spomíname.

Aj staručka šmykeň už je minuloscou, ale chto pamäta zostava spomienkou.

A pri nej jahoda pod ňou kopa dzeci, tam me še bavili až do samej noci.

Hvizdy nám švicili aj mešac na dráhu , kec me išli domu až na našu Taňu.

A u kišerdeve na tým hrune veľkým tam me še sankali či malý , či veľký.

Na stred galovčijky , veľká hruška stala, ľudze obirali z caloho valala.

Aj u tej peskovni keľo pesku bulo  to pre caly okres ľudzom vystačilo.

Teraz tam lem verby kraky naokolo, tých co nás predišli šerco by bolelo.

Išče spomíname na našo kertaľky, tam me obirali ložinky aj tarky.

Tarky obirali choč aj kvasny buli, to dzeci šickoho davno žadny Buli.

Aj žarov vyžira jak v jari vinica, tam u nim vyrosla moderna ulica.

Potok aj keretiš, picindova jama , šičko še skrašliľo , už je zasypaná.

Už lem spomíname co me zaživali , kec me u Záhore detstvo preživali.

Prejdeš po valale ušadzi nalada, a u každym dvore velika parada.

Bo Zahor prekvita jak lupeň na ruži, chto še tam narodzil prejs še  po nim tuži.

Choč nás osud zavial, do šveta široho,  v spomienkach idzeme do Zahora svojo.

Bo nás Rodný valal pre nas veľká cena, tam me še zrodzili , to veľo znamená.

To veľo znamená nikda nezabudac, do rodnoho kraju s radoscou še vracac.

Do rodnoho kraju rodnoho domova, s vami zaspomína . Mariena Paľová

 

Mariena Paľová, rod. Korpa-Vyšná

 

 

Spomienka...

  1. Tak jak vody v Uhu odcikajú, tak aj našo ročky ucekajú.

      Už še mi minuli aj ocec, mac a mne zostalo už lem spominac.

 

   2. Spomínam na svojo mlady ročky, dze mi začinala perši kročky.

       Spomínam na šestru , chotár rodný aj na mojo kamarádky verny.

 

  3. Na sušedov aj na rodnu hrudu , aj na moju calu fameliju.

      Tam mi svojo ročky prežívala svoju lásku rodičom dávala.

 

 4. Spomínam aj na svoju Babičku, starala še o mne , o maľučku.

     Co mi mojo vlásky zaplitala a na kolenoch me kolisala.

 

   5. Na svoj rodný Záhor pri hranici, na ročky slobody bez starosci.

      Na dražočku com po nej chodzila, husočky za cinter vyhaňala.

 

  6. Prešli ročky pomaly starneme, a na rodný valal spomíname.

      Dajže bože išče zdravička,  mac do rodnoho Záhora še vracac.

 

Mariena Paľová, rod. Korpa-Vyšná

 

 

Rodné korene ...

1.U naším Záhore u tým rodným kraju zašpivajme sebe u naším chotáru.

   Tot Záhorský chotár pri samej hranici žeme še cahajú až ku ,,Červenici „ .

 

2.Pri tej „ Červenici „ hraničný kamene tu še rad vracame tu máme korene.

   Bo toty korene v Záhore sadzený , do našoho šerca hliboko ščepený.

 

3.Do našoho šerca , i do duši našej ,radzi še vracame do otčimy našej .

   Tu me še zrodzili , chodzic naučili tu, našo rodiče za ručku vodzili.

 

4.Za ručku vodzili, do šerdečka ryli, by sce na svoj valal nikda nezabuli.

   A my nezabuli v šercu ho máme ,radzi še do svoho Záhora vracame.

 

5.Mladý ročky prešli, šivy vlasy máme ale rodný valal v pämaci vždy máme.

   Ochraňuj nás Bože, od šickoho zloho by me še vracali do Záhora svoho.

 

6.Do Záhora  svoho , do tej žemi svojej , radzi še vracame do tej hrudy rodnej .

   Bo me tu prežili svojo mladý roky buc pozdravený Záhor na veky.

 

Mariena Paľová, rod. Korpa-Vyšná

 

 

Spomienka na rodičov ...

1. Pri hranici leží rodná dedina , obec Záhor ona sa tak nazýva .

      Tam som začala svoje prvé kroky , krásne detstvo aj moje mladé roky.

 

2. Rodičia sa o nás s láskou starali, svoju lásku mne aj sestre dávali.

     Prešli roky všetko si odniesol čas,  krásne detstvo nevráti sa nikdy viac.

 

 3. Do kostola ma so sebou brávali , vieru v Boha do srdca vštepovali .

     Spomeniem si na Vás každý Boží deň,  za to všetko rodičia vám ďakujem.

 

4.  Hlavu nám už pokryli šedé vlasy,  zbohom detstvo aj naše mladé časy.

     Prečo  tie roky tak rýchlo pominuli , keď nás rodičia ku sebe túlili.

 

 5. Na tom vyšnom konci zostal domček, len rodičia spia v cintoríne sladký sen.

    Odišli na svoju cestu diaľ a diaľ a mne ostal iba v srdci smútok ,žiaľ.

 

 6. Na cintorín prídem k svojím najbližším,  pri hrobe sa k tichej modlitbe stíšim.

    Slza steká po mojom bledom líci,  spomienka na nich mi zostane v srdci.

 

7. Rodný Záhor ten ja budem v srdci mať , do neho sa budem s radosťou vracať.

   Tam som  rástla a mala rodný domov , príbuzných aj našich dobrých susedov.

 

8. Ja na svoj rodný Záhor nezabudnem,  v spomienkach vždy jemu verná zostanem.

    Ten kto raz z rodného hniezda odletí ,tomu rodný kraj zostane v pamäti.

 

9. V Záhorskom kostole žalmy spievajú, čas uteká roky nám pribúdajú.

   Žime v láske , zhode a sa znášajme, za každý nový deň Bohu ďakujme.

 

Mariena Paľová, rod. Korpa-Vyšná